Poznáte ten pocit, keď niekde prídete poprvý krát, ale cítite sa akoby ste na tom mieste strávili celý život? Od tohto leta je to pre mňa Bosna a Herczegovina. Aj keď zo začiatku to tak vobec nevyzeralo. Prvý kontakt s Bosnou bol úplne nahovno... Už len dostať sa tam bolo náročné. Vraj hraničný prechod v dedine Srb je len pre miestnych, taže sme to museli otočiť, a natiahnuť trasu o dobrých sto kilákov. Cestou sme sa dostali dokonca do zápchy, nie tvorenej z áut, ale z oviec... Jedna vec s druhou, hodina pokročila, padla tma, ale najhoršie bolo uvedomenie si, že naša milovaná Vectra je nejak smädná, a nádrž skoro prázdna. Keď nám bolo konečne dopriate vojsť do Bosny, s nádejou sme sa ponáhľali na benzínku, lebo sme mali pred sebou ešte dlhú cestu. Čas dojazdu 22:02 ale všetko zmenil. Otváracie hodiny boli len do desiatej, a aj keď tam týpek ešte stál za pultom, poslal nás doprdele. Teraz si skúste predstaviť tú situáciu - nachádzate sa v meste Ripač hneď pri hranici, a nemôžte sa pohnúť z miesta, lebo vaše auto nemá šťavu. Neviete miestny jazyk, nemáte miestne prachy. Okolo je len pár miestnych, ktorí sa netvária príliš priateľsky, a kopec túlavých psov. A tma, samozrejme. Jediný anglicky hovoriaci človek čo sme našli bol naštasie čašník. Nuž, ochutnali sme miestnu kuchyňu (vyklopili sme pár miestných pív) a ako najväčšie trosky sme zaľahli na odpočinok v priamo v aute zaparkovanom na pumpe. Keby pohľady zabíjali, tak by to pre spomínaného predavača na benzínke bolo posledné ráno. Ale keďže žijeme v reálnom svete, tak sme len narvali do nádrže koľko sa len dalo, zaplatili, zobrali pár energeťákov do zásoby, a vyrazili. Na nete sme našli mesto Jajce, a že je to "must see". To nam stačilo, nahodili sme to do GPS, a vydali sa smerom na... vlastne ani neviem, asi juh? :D Nepodstatné, proste sme šli, jak Forrest Gump :) A na konci sme našli toto: Mestečko Jajce má z môjho prvého pohľadu tri hlavné výhody: 1. Je zasadené v krásnom prírodnom prostredí, vodopád na fotke sa nachádza v centre mesta 2. Nie je to veľké mesto, ale má za sebou veľa histórie, kopec starých budov dáva mestu skvelú atmosféru 3. Ceny sú tu aj pre slovenského študenta veľmi nízke, v centre mesta najdrahšie jedlo z menu + dve pivá + prepitné = 7 eur. Izbu sme si prenajali priamo na hrade, a vyšla nás 10 eur na osobu. Prvýkrát som nemusel riešiť či si niečo môžem dovoliť :) Toto je naša Vectra, zaparkovaná pred hotelom, hneď vedľa Medvjed-kula, medvedej veže. Ale najlepšie na cestovaní je podľa mňa spoznávať miestnych ľudí. Neviem či to bola náhoda, ale narazili sme sem na mega priateľských ľudí, každý sa s nami kamarátil, zastavil na kus reči, alebo aspoň usmial sa. Ale na obyvateľoch mesta Jajce (Jajčanoch? Jajčakoch? :D) sa mi najviac páčilo akí boli vysmiati a spokojní, s tým čo majú, tam kde sú. Napr. more majú na skok, ale aj tak sa všetci chodievali kúpať do neďalekého jazera, a s nadšením nám to odporúčali. Aj keď podľa nášho vnímania sveta boli chudobnejší, vyzerali omnoho šťastnejší než sme my. Prial by som si mať tú radosť v živote ako oni... Takýmto spôsobom sa v Bosne pije káva ;) V skratke - ta medená nádoba s rúčkou sa volá džezva. Postup je asi taký, kávové zrná sa pomelú na jemný prášok, potom sa dajú do džezvy, nejako sa tepelne upravujú (to som úplne nepochopil), a na konci sa zalejú horúcou vodou. A tá kocka v šálke sa volá rahat lokum, niečo ako dezert, a je to mrte sladké. Počas dňa sme pobehali mesto, a videli všetko podstatné – vodopád, staré kostoly, katakomby, uličky a tak. Keď sme prišli do pevnosti na vrchole kopca, zo všetkého najviac nás zaujalo pódium rozostavené v strede, a výčap ktorý bol trochu vedľa. Samozrejme sme sa poinformovali o čo ide, a zistili sme, že sme prišli práve včas na Uptown Fest – rockový festival, ktorý sa odohráva na hrade. To sme si samozrejme nemohli nechať ujsť :D Začiatok mal byť o šiestej hodine večer, nuž sme tam prišli, a zistili, že sme medzi organizátormi jediní hostia, lebo hudba začína až o deviatej večer. Vyzeralo to na trapas, ale za tie tri hodiny sme pokecali s každým, kto aspoň trochu vedel anglicky, a bol to jednoznačne najlepší večer výletu. Následné koncerty už boli len čerešničkou na torte :) Its time to come, its time to go... pre nás to bolo nasledujúce ráno, ktoré sa nakoniec posunulo na poobedie. Opustili sme Jajce, a mierili do Srbska. Celú cestu sme si veľmi užívali, keďže jej veľká časť sa vinula cez kaňony vyrezané riekou do skaly, a fakt sa bolo na čo pozerať. Ale nedalo sa nič robiť, Bosna nie je nekonečná, a preto sme túto krásnu krajinu museli nechať za sebou. Ale odkedy sme prekročili hranicu, niekde vzadu v hlave už tajne kujem plány na návrat :)
0 Comments
Leave a Reply. |
Archives
July 2018
Categories |