Ak by sa Andrej Bičan spýtal: „Sto Slovákov sme sa opýtali a teraz hľadáme najčastejšiu odpoveď na otázku: Kde najviac Slovákov chodí na letnú dovolenku?“ , verím tomu, že top by bolo jednoznačne Chorvátsko, evergreen všetkých dovolenkových destinácií. Ale ja som tam napríklad nikdy nebol, takže keď sme sa po dlhej dlhej dlhej ceste blížili k moru, tešil som sa, že už aj ja si v kolónke „Bol si niekedy v Chorvátsku?“ môžem odfajknúť že splnené. Takže tento moment bude navždy ten, keď som ja zazrel to všetkými známymi opisované more. Svoj chorvátsky sen sme si šli splniť do mesta Senj [seň, podľa Jergyho sendž :D]. Došli sme na naše cenovo dostupné ubytko, ktoré sme si zriešili prostredníctvom Airbnb, zložili veci a hor sa do vody. Ako skúsený moreplavec som si to rezal vlnami, keď zrazu bolesť jak sviňaaa...Nechápal som čo to bolo za ostrú skalu. V skutočnosti som sa po minúte vo vode pri vyliezaní na breh oprel rukou o morského ježka, a odnášal si z tohto stretu 26 ostňov v pravej ruke spolu so skúsenosťou, že za každým rohom sa môže skrývať smrteľné nebezpečenstvo. V meste Senj sa okrem mora nachádza aj hrad, ale nebolo to nič extra zaujímavé. Dali sme prednosť gurmánskemu zážitku dole v meste, a okúsili nejaký mix morských plodov – ustrice, chobotnice, kalamáre a iné potvory. A konečne sme si mohli užiť pokojné večery, sediac na pláži. Konečne žiadne vážne myšlienky, žiadne starosti, len rozprávať sa, smiať sa, hrať volejbal, pospevovať si popri hraní na ukulele, popíjaní nápojov a tak... Dali sme tomu dva dni, potom nás to ale už začalo nudiť, tak sme sa zbalili a vyrazili po pobreží na juh. Dostali sme sa až do Zadaru, ale nebolo to nijak odlišné – voda, pláž, ježkovia. Neostali sme teda na noc, ale otočili auto smerom do vnútrozemia. Po pár hodinách jazdy sa už povaha krajiny badateľne menila, pribúdalo kopcov, i vegetácie. A to bolo dobre, pretože sme vedeli, že sa blížime k hranici. Mierili sme totiž na Bosnu a Hercegovinu.
0 Comments
Leave a Reply. |
Archives
July 2018
Categories |