Sloboda je super vec. Mať možnosť rozhodovať sám o sebe, robiť to čo chceš, ísť kdekoľvek chceš. Byť sám sebe pánom. To bolo v podstate jediné, čo sme pred odjazdom mali. Vyrazili sme bez toho aby sme mali nejaký konkrétny cieľ, ale nakoniec nás zavialo do časti Európy, ktorá by o slobode mohla veľa rozprávať. Balkánsky poloostrov bol ešte pomerne nedávno ťažko skúšaný občianskou vojnou, a v boji za slobodu 130 000 ľudí zaplatilo životom. Výsledkom dvoch nedeľných nealko (!!!!! :D) radlerov bolo rozhodnutie zbaliť sa, a na druhý deň vyraziť. Naložili sme pár vecí do kufra kamarátovej Vectry, ktorej rok výroby sa datuje do posledých rokov minulého tisícročia, a s odvahou že sa vrátime v rovnakom aute sme sa pustili len tak za nosom, smerom na Juh. Počas cesty sme sa dohodli, že ideme do Talianska, a v Slovinsku sa zastavíme na nejakú menšiu túru. A zrejme by sme to presne tak aj urobili, ale na prvej benzínke v Slovinsku sme narazili na predavačku, a tá nám to povedala na rovinu. Vraj najbližších 200 kilometrov nieje nič zaujímavé. Tak sme si dali krátku poradu s kávou v ruke, na stojáka na benzínke v uličke medzi energetickými nápojmi a motorovými olejmi. Výsledkom porady bola zmena kurzu, otočili sme sa o 90 stupňov južnejšie, a namierili si to k slovenskému moru do Chorvátska. A aj keď sme v Slovinsku boli asi tak hodinu, navigačka nás poslala na diaľnicu, a keďže sme nemali kúpenú známku, za tu chvíľu sme tam stihli spáchať dopravný priestupok. Tak len dúfame že nám nepríde domov pozdrav od Družba za avtoceste v Republiki Sloveniji d.d. :)
0 Comments
Leave a Reply. |
Archives
July 2018
Categories |