Asi nikomu netreba predstavovať túto budovu: Áno, Empire State Building je jedna z najznámejších budov v New Yorku a aj na svete, a panorámu New Yorku ozdobuje už od začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia (otvorená 1931). Jej stavba trvala len jeden rok a 47 dní. Kiež by sa prišli inšpirovať aj firmy, ktoré stavajú naše diaľnice Mnohokrát som sa na ňu díval zdola, a keďže minulý rok mi to nevyšlo, tento krát som už nič nenechal na náhodu, a hneď na začiatku leta sme kúpili lístky na vyhliadkovú terasu, ktorá sa nachádza na 86. poschodí. Musíte samozrejme prejsť cez turnikety, kontroly so skenovaním ako na letisku, až sa prepracujete k výťahu číslo jedna, ten vás vezme cez 80 poschodí behom desiatok sekúnd. Zmenu tlaku cítite hneď v ušiach, rovnako ako v lietadle. Zvyšných pár poschodí vás už vezme štandardný výťah, až z neho vystúpite, uvidíte niečo takéto: Z vyhliadkovej terasy je skvelý výhľad na celý New York, takže sme tam stáli a kochali sa výhľadom. Celé mesto vidíte z úplne inej perspektívy ako keď ste v uliciach :) Keď už sme boli tam, počkali sme si na západ slnka, čo bolo trošku sklamanie, lebo slnko zapadá nad Jersey a tam nič zaujímavé nie je, plus tam bol kopec ľudí, ale tak nebolo to až tak zlé. Ak ste v New Yorku tak určite zájdite, táto vyhliadka proste stojí za to, jedinou chybou vyhliadky na Empire State Building je že nevidíte Empire State Building :)
0 Comments
Nasledujúci text bude prudko filozofický, odporúčam ho nečítať :D Väčšina veľkých miest má niečo, čo si človek automaticky predstaví ako prvé, keď počuje jeho názov. Dominantu, ktorá dané mesto vyslovene definuje, dostane sa na úvodne stránky turistických sprievodcov, a je rozoznávaná v každej časti sveta. Paríž ma Eiffelovku, Los Angeles má Hollywood, Rím Koloseum, Pisa Šikmú vežu a tak ďalej. Čo ale má New York? Sochu Slobody? Times Square? Empire State? Brooklyn Bridge? Central Park? A je mnoho ďalších miest... Sám neviem, keď sme šli prvýkrát do City, ani som nevedel kde chceme ísť. Na minimálnej ploche je nahustené také veľké množstvo atrakcií, že ani po celom lete nebudem môcť povedať, že som ich spoznal dostatočne. Stále nechápem, že to mesto je také obrovské, živé, rôznorodé, multikulturálne, jedným slovom silné. Kto to zažil, pochopí. Je po polnoci a rozmýšľam nad blbosťami, koniec filozofického okienka :)
Vždy treba mať plán B. Pre istotu sa hodí mať aj plán C, a poctiví si pripravia aj plán D. Nejde o to, že by som to doteraz nevedel, ale...... no ved viete :D Začalo to v aute, na diaľnici kdesi v Queense. Naša spojka Frank (mimochodom parádny chlop), ktorý nás vyzdvihol na letisku, nám vraví také to štandardné klišé: „Mám pre Vás dve správy, jednu dobrú a jednu zlú“. Vtedy človek vie že je zle. Nikdy som ešte nepočul niečo také, že „Mám pre Teba dve správy, jednu dobrú a jednu zlú. Tá dobrá je, že mám pre Teba päť miliónov dolárov, a ta zlá, že nemáme trezor“. Takže som vedel že sme v sra*kách, ovšem ešte som nevedel v akých. Netrvalo dlho, a zistil som. Náš byt, teda ten, v ktorom sme mali bývať, prenajali niekomu inému. Bolo asi pol štvrtej, keď sme sa dostali do Frankovej kancelárie, s tým, že druhý byt(„dobrá správa“) sme okamžite zavrhli ako neobývateľný. Situácia bola zúfalá, tak sme otvorili kompy, a obvolali všetky inzeráty, ktoré sme na nete našli, ale neúspešne. Ani Frankovi známi nepochodili, nikto sa nehrnie do prenajímania domu na tri mesiace. Kamoš Luis nám ale odporučil Miltona, brokera z Manhattanu, ktorý čosi prenajímal. Ak ste niekedy videli nejaký gangsterský film z juhoamerického prostredia, tak ja som ho prežil!!! :D Po príjazde na miesto sme chvíľu hľadali kde tá kancelária je, keď sa zrazu vynoril chlapík, a voviedol nás do druhotriedneho kaderníctva. To už som čumel akože čo to je?? Prešli sme okolo týpkov strihajúcich potetovaných hispáncov, ktorí na mňa nejak škaredo zazerali (asi nesprávna farba kože?), vyšli po polorozpadnutých schodoch do miestnosti, ktorá mala od kancelárie tak ďaleko, ako si len viete predstaviť. Tam sme sa pustili do anglicko-španielskej diskusie s holohlavým Miltonom , ktorý mal asi 150 kilo a cigaru v hube. Trvalo nám to asi hodinu, a keďže to k ničomu neviedlo, Frank mi naznačil aby sme sa vyparili. Tak sme sa narýchlo rozlúčili, nasadli do auta, a keď sme konečne naštartovali, mi padol kameň zo srdca. Otázka večera ale stále nebola zodpovedaná, totiž kde budeme spať? Odpoveď sa ale ponúkla sama, jediný byt, ktorý sme mohli mať bol ten škaredý, ktorý sme na začiatku fakt nechceli. Tak sme aspoň skecali nájom o stovku na mesiac. Jedna rada na záver, ak budete čistiť dlážku postriekanú farbou, je treba to poriadne namočiť teplou jarovou vodou, a asi po 10 minútach to nožíkom alebo drôtenkou ide celkom fajne dole...
Od minulého leta prešiel nejaký ten čas, pár vecí sa zmenilo, iné ostali rovnaké. Ešte teraz si spomínam, ako som v debate s plavčíkmi z minulého roku tvrdil, že už naisto neprídem. Ale Božie cesty sú nevyspytateľné, a ani sám neviem ako, ale odrazu som opäť v Amerike, opäť plavčík na bazéne. Teda... Aby som bol presný, tak na bazén som sa bol zatiaľ len pozrieť, start date nám už trikrát posunuli, takže zatiaľ nechodíme do práce. Nie sme z toho nadšení, ale nezrobíme nič.... Teda aby som bol presný, robíme hlavne to, že aj napriek situácii udržujeme pomerne dobrú náladu, a podnikáme výlety :) Presne tak, nadviazal som presne na tom istom mieste, kde som minulý rok skončil, a to na letisku JFK. A môj starý známy milovaný Manassas vo (viacmenej) horúcej Virginii som vymenil za (viacmenej) rovnako horúce New York City :) . Ale aby si nikto náhodou nemyslel, že máme strešný apartmán s vyhliadkou na Central Park, upresním, že sme sa ocitli trošku severnejšie, a to v časti Bronx :D . Áno, tiež som mal počiatočné pocity nič moc, ale s pribúdajúcim časom si viac a viac zvykám. Ale o Bronxe toho ešte určite napíšem veľa :D
|
Ak chcete čítať články v poradí v akom boli napísané, preskrolujte sa na koniec - na úplnom spodku stránky kliknite na nenápadné previous, alebo kliknite na tento link: Archives
September 2016
Categories |