Už som to raz spomínal, že pri plavčíkovaní sa človek občas zakecá s ľuďmi, a dostane sa k ich príbehom. Jeden smutný som počul minule od Melanie . Celkom zlaté dievča, také tiché, utiahnuté do seba, ale po chvíli sa rozkecala. Bolo z nej cítiť akú radosť má, že sa s ňou niekto rozpráva, a zaujíma sa o ňu. Túto časť som si zapamätal veľmi dobre:
„I dont know my dad. He left when I was young. Then I had another dad, then another one, and another one. And my last dad dont live in same house like me. But mom says, that he is working, and when he will earn some money, he will come and we will live together.“ Voľný preklad: Nepoznám svojho otca, odišiel keď som bola malá. Potom som mala ďalšieho otca, potom ďalšieho a ďalšieho. Môj posledný otec nebýva s nami. Ale mama vraví, že pracuje, a keď zarobí peniaze, príde a budeme žiť všetci spolu. Pritom v Septembri ide do štvrtej triedy, teda má asi 9-10 rokov.......
0 Comments
Ako spieva Paľo H. a skupina TEAM, môžete ho zohnať len pod rukou, nádherné ticho hôr :D Miestni kšeftári Vám tu predajú aj modré z neba, ale ticho je niečo, čo tu jednoducho nemáme. Na byte sme štyria, na uliciach je neustály ruch (a v noci radšej nevychádzame), ešte aj hneď za terasou máme expressway s neustálou premávkou. Polovičnou výhrou sú slúchadlá, ale aj to je ako grilovať na kuchynskom sporáku. Človek je rád za každú chvíľku kľudu ktorá sa čas od času naskytne. Proste zlatá Orava :)
High Line je veľmi špecifický park. Výnimočným ho robí to, že sa nenachádza na zemi ako bežné parky, ale tak nejak vo vzduchu. Jeho počiatky totiž siahajú do začiatku dvadsiateho storočia, keď bola vybudovaná vyvýšená železničná trať, aby sa ulice odľahčili od vlakov. Keď sa továrne, ktoré vlaky zvykli zásobovať, premiestnili preč z Manhattanu, trať spustla, a niektoré časti sa z praktických dôvodov strhli. Na prelome tisícročí ale vznikla skupina Friends of High Line, ktorá to čo ostalo v spolupráci s mestom premenila na jedinečné miesto. Ja som začal na Gansevoort Street pri nejakom múzeu, takmer pri rieke Hudson, kde sa nachádza jeden z koncov. Išiel som tam schválne podľa navigačky, ale keby som nevedel o čo sa jedná, tak ma to zrejme celkom prekvapí :) Park sa potom kľukatí pomedzi budovy, a ponúka miesta na relax, pár miest s abstraktným umením, a tiež pár pekných výhľadov. Fakt treba povedať že sa s tým pekne pohrali, keď si porovnám túto bývalú železničnú trať a Bratislavskú hlavnú stanicu, tak k tomu nemám čo dodať... tak ale zase máme čistejší vzduch :) Nadpis jak z motivačného statusu nejakej trinástky, ktorej mama práve dovolila začať počúvať hiphop :) . Sarkazmus proste musí byť :)
Ale aby som to zhrnul, keď mi kamoši budú už zase vravieť, že som štastkár, nemôžem absolútne nič namietať. Totižto, už spomínané posunutie start date bolo spôsobené tým, že náš bazén bol v rekonštrukcii. Ta dobrá časť je to, že nakoľko sme už mali zmluvu, zaplatili nám ten týždeň takmer tak, ako by sme pracovali. V kombinácii s NYC, ktorý je od nás polhodinku metrom, to neznie vôbec zle, či?. Niekedy stačí „málo“ :) Deti na bazéne asi nevedia ako ma oslovovať, tak ma oslovujú rôzne. Napr. minule:
Eva : Excuse me mister, can we go now to the pool? Ja : Yea sure, but dont call me mister, I am not that old. Eva : So whats your name? Ja : Stanley. Eva : Ok mister Stanley! Nezmohol som sa na slovo... to dievča to ďaleko dotiahne :) Američania sú bohatí. To je štandardný názor, s ktorým sa často stretávam. Je to pochopiteľné, na pohľadniciach všetko vyzerá tip-top. Ja som už dávno z toho vytriezvel, ale práve tu v NYC to bije do očí viac než inde. Pri miliónových mrakodrapoch, v svete drahých áut a oblekov, na každom kroku stretáme ľudí pýtajúcich drobné. Jasné, je to extrémny prípad, ktorý sa týka mizivého percenta obyvateľov, ale títo ľudia sú produktmi miestneho životného štýlu. Žije sa pre dnešok, a to že sa situácia može zo dňa na deň zmeniť,je vedľajšie. A tak neriešia nejaké úspory, domy nekupujú ale prenajímajú, a neustále žijú na dlhy z kreditných kariet, ktoré priebežne splácajú. A až nastane problém, tak skončia na ulici. Také u nás bežné veci, ako pomáhať druhému v núdzi, sú tu viac výnimkou ako pravidlom, za všetko musí byť zaplatené, lebo prachy sú všetko. Nemáš dolár, niesi nič. Zlaté Slovensko :)
Časť života som strávil v Londýne vo Veľkej Británii, tak úplne podvedome hodnotím, v čom sa Londýn a New York líšia. Strašne mi do očí bije rozdiel medzi britským tradičným a americkým praktickým myslením. Najviac na dvoch príkladoch – ulice a metro. Zatiaľ čo v Londýne má každá bezvýznamná ulička svoj názov, v NY si to veľmi zjednodušili. Ak ste videli mapu Manhattanu, tak okrem najjužnejšej časti je akoby narysovaná pravítkom – ulice kolmé na seba, a rovné akoby strelil. Je to veľmi praktické a organizované, a to najmä kvôli tomu, že namiesto slovných pomenovaní použili čísla. Zo severu na Juh vedú Avenues, z Východu na Západ vedú Streets. A čísla rastú pri avenues sprava doľava, pri streets zdola nahor. To znamená, že nech ste kdekoľvek, stačí nájsť najbližšiu križovatku, pozrieť si čísla ulíc, a viete kde v rámci Manhattanu sa nachádzate. Takisto si viete odhadnuť vzdialenosť – ak ste na 48 ulici a idete na 34, viete že vám treba prejsť 14 blokov. Na mape to vyzerá asi takto: A v realite asi takto (pohľad z Empire State Building): S linkami metra si taktiež fantáziu príliš nenamáhali. Zatiaľ čo londýnske linky sa pomenúvajú slovami, napr. Picadilly Line, Jubilee Line, Victoria Line (Victoria samozrejme nesmie chýbať, God save the Queen!! :) ) , tie americké sú jednoducho písmená a čísla. V kombinácii s číslovanými ulicami to občas znie ako na zraze matfyzákov. Napríklad idete dvojkou, a na tretej a sto štyridsiatej deviatej prestúpite na päťku :D 4. Júla - deň nezávislosti berú amíci veľmi vážne. Tento sviatok znamená dovolenku, (pracujú len nevyhnutné profesie) pláže ( kamarát nemohol zohnať hotel na Myrtle Beach za menej ako 300/noc) pikniky, grilovačky a tak ďalej. Včera sme cestou z práce videli pár grilovačiek priamo na ceste – ľudia vytiahli gril na parkovacie miesto alebo rovno na chodník, a neriešili že im cez stred párty chodia náhodní ľudia :) Pre mňa to bola šanca na reparát – minuloročný ohňostroj bol fiasko, videli sme len oblak dymu, tak som dúfal v niečo lepšie. Po práci sme utekali do city, kde bol ale pochopiteľne kopec ľudí, a nemali sme bohvieaké miesto. Preto sme videli pol len ohňostroja ponad strechy. I have a dream... that one day I will see 4th of July’s Fireworks! :) Asi nikomu netreba predstavovať túto budovu: Áno, Empire State Building je jedna z najznámejších budov v New Yorku a aj na svete, a panorámu New Yorku ozdobuje už od začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia (otvorená 1931). Jej stavba trvala len jeden rok a 47 dní. Kiež by sa prišli inšpirovať aj firmy, ktoré stavajú naše diaľnice Mnohokrát som sa na ňu díval zdola, a keďže minulý rok mi to nevyšlo, tento krát som už nič nenechal na náhodu, a hneď na začiatku leta sme kúpili lístky na vyhliadkovú terasu, ktorá sa nachádza na 86. poschodí. Musíte samozrejme prejsť cez turnikety, kontroly so skenovaním ako na letisku, až sa prepracujete k výťahu číslo jedna, ten vás vezme cez 80 poschodí behom desiatok sekúnd. Zmenu tlaku cítite hneď v ušiach, rovnako ako v lietadle. Zvyšných pár poschodí vás už vezme štandardný výťah, až z neho vystúpite, uvidíte niečo takéto: Z vyhliadkovej terasy je skvelý výhľad na celý New York, takže sme tam stáli a kochali sa výhľadom. Celé mesto vidíte z úplne inej perspektívy ako keď ste v uliciach :) Keď už sme boli tam, počkali sme si na západ slnka, čo bolo trošku sklamanie, lebo slnko zapadá nad Jersey a tam nič zaujímavé nie je, plus tam bol kopec ľudí, ale tak nebolo to až tak zlé. Ak ste v New Yorku tak určite zájdite, táto vyhliadka proste stojí za to, jedinou chybou vyhliadky na Empire State Building je že nevidíte Empire State Building :)
|
Ak chcete čítať články v poradí v akom boli napísané, preskrolujte sa na koniec - na úplnom spodku stránky kliknite na nenápadné previous, alebo kliknite na tento link: Archives
September 2016
Categories |