Mrakodrapy v New York City sú veľké. Ale nikde sa človek necíti tak maličký ako v horách. A obzvlášť v Yosemitskom údolí, v ktorom sme sa ráno zobudili. Nachádza sa tu množstvo vysokých kopcov, a tým pádom aj skvelých trás na túru. Minuloročný výstup na Half Dome bol pre mňa jeden z naj dní v živote, ale predsa len prišiel som tu o rok starší, človek sa už necíti toľko pri sile ako kedysi :D Robím si srandu, prišiel som nabudený až som mal chuť trhať skaly, ale bol to náš desiaty deň cestovania, a tak sme si po zhodnotení síl radšej dali oddychovku. Vybrali sme sa na Four Mile Trail, ktorej koniec sa nachádza na Glacier Point, a ponúka skvelý výhľad na celé údolie. Dúfam že to bolo skorou rannou hodinou, ale náš orientačný zmysel si tento deň zobral voľno. Po celom údolí funguje niečo ako hromadná doprava, a aj keď tú z NYC poznám veľmi dobre, v tej Yosemitskej, ktorá ma mimochodom tri autobusové linky, som bol stratený. Správnu zastávku a správny autobus sme našli až s pomocou jednej dôchodkyne, a kým sme sa dostali na začiatok Four Mile Trailu, bolo pol jedenástej. Ináč, názov je klamlivá reklama, v skutočnosti má táto trasa 4.8 míle, totižto keď robili novú trasu tak ju trochu predĺžili, ale názov sa ponechal. Začiatok trasy je pomerne strmé stúpanie, ale s každým metrom je výhľad lepší a lepší. Napríklad na Yosemitské vodopády, bez vody... V dnešnej dobe sa už nedá veriť ani prírode... :D Keď už sme vyliezli hore, tak druhá časť už je v pohode, ide sa viacmenej po rovine až do cieľa na Glacier Point. Je to super vyhliadka vidíte na všetko, a hlavne na moju srdcovku Half Dome. Takže si tam sedíme, chillujeme, nikde sa neponáhľame, jak praví amíci žujeme jerky - sušené mäso, počasie nádherné... Zase raz jedna chvíľa, ktorá sa stala peknou spomienkou... Po návrate k autu sme si dali sprchu, chvíľu oddýchli, a vydali sa na našu poslednú cestu, pretože pred nami ležala naša finána destinácia, samotné hlavné miesto svetového hazardu - Las Vegas!!! Noooo...... pred nami nieje úplne presný pojem :) pred nami bola ďalšia nekonečná nočná cesta cez pustatinu. 6 hodín cez Nevadskú púšť, napríklad neďaleko od známej Area 51. A fakt neviem čo tam robia, ale králiky v tejto oblasti sa správali nejak divne - stáli pri krajnici, a keď bolo auto tak tri metre od nich, prebehli popred auto na druhú stranu. Fakt nejaké zmutované sú :)
Po toľkých hodinách v aute človeku vytrávi, a ako sa vraví, keď si hladný niesi to ty. Niekomu sa stane že je nervózny, iného bolí hlava. Nám sa stalo že sme nechtiac odbočili na vojenskú základňu v Indian Springs. Za tmy to vyzeralo ako kopec svetiel. Tak reku, to je naisto mesto, určite tam nejaká reštika bude. Až keď sme išli koridorom z ôstnatých drôtov tak nám to doplo. Nasledovala šikovná otočka, a našťastie nás nikto neriešil. Možnosť B, strava z benzínky, nám po 10 dňoch na cestách prišla horšia ako nechať sa zastreliť na spomínanej základni, tak sme si počkali až do Vegas, a tam sme sa o tretej v noci napapkali v Checkers ako páni. A posledný krát sme zaľahli v našom oddanom Forde na odpočinok. Tak dobrú noc :)
0 Comments
Leave a Reply. |
Ak chcete čítať články v poradí v akom boli napísané, preskrolujte sa na koniec - na úplnom spodku stránky kliknite na nenápadné previous, alebo kliknite na tento link: Archives
September 2016
Categories |