Jeden z problémov, ktorý sme najmä zo začiatku prekonávali, bolo prevádzať hmotnosti, dĺžky, teploty a objemy na niečo, v čom by sa dalo orientovať. Náš metrický systém je výborný, pohybovať sa po mocninách desiatky je super. 10mm = 1cm, 10cm = 1dm. 10dm = 1m. Jednoduché, prehľadné, ľahké na prepočet. Amerika si ale samozrejme musí ísť svoje :) Nechal som si to vysvetliť od americkej kolegyne Julie [žulí], a vďaka nej som si zrobil takýto “jednoduchý“ prehľad:
Dĺžka: Inch = 2,54 cm Foot = 12 in Yard = 3 ft Mile = 1760 yd Hmotnosť Ounce = 28 gramov Pound = 16 oz Ton = 2000 lb A to najlepšie, objem: Teespoon = cca 5 ml; Tablespoon = 3 tsp; Ounce = 2 tblsp; Cup = 8 ounces; Pint = 2 cups; Quarter = 2 pints; Gallon = 4 Quarters = 3,7854 litra Dokonalá divočina. Ale ešte je tu aj teplota, ktorá je samostatná kategória. Meria sa v stupňoch Farenheita. Prepočet je plus mínus takýto: Stupne F = (Stupne C *1,8)+32 Takže novinka, keď je vonku 30 stupňov tak mrzneme, a keď je horúco tak máme tak 90 – 100. Kurča sa pečie pri 450, a na fotke dole je vlastne 34 stupňov celzia. Pár prirovnaní aby ste mali predstavu: C F K Zamrznutie vody 0 32 273,15 Varenie vody 100 212 373,15 Telesná teplota 36,5 97,7 309,65 Absolútna nula -273,15 -459,67 0 Ešte aj Julie hovorí „Its dumb, thats America“ :D
0 Comments
Už ste sa niekedy sťažovali ako ťažko sa Vám žije? Ja tiež. V poslednom čase som stále rozmýšľal že by som potreboval viac času na cestovanie. A vyššie sumy na paycheckoch. A lepšie bývanie. A tiež second job. Lenže sú aj väčšie problémy. Trebárs príbeh jedného môjho kolegu plavčíka. Chalan ešte mladší ako ja. Je z Ukrajiny, takže začiatok nič moc. Otec alkoholik rodinu opustil keď mal jeden rok, neskôr zomrel. Takže s mamou žili len tak tak. Napriek tomu sa dostal na univerzitu, lenže potom vypukol ten konflikt na Ukrajine. Pár jeho kamarátov už zomrelo vo vojne, tak celý rok pracoval kde mohol, aby zarobil na všetky poplatky a úplatky. Nakoniec sa rozlúčil s mamou, a odišiel do USA, a tu sa snaží získať azyl alebo zelenú kartu, aby nemusel naspäť na Ukrajinu.
Tiež Vám teraz vaše problémy pripadajú menšie, tak ako mne? Lietadlá ma naozaj bavia, a aj keď som už v jednom Air and Space múzeu bol, nestačilo mi. Našťastie to nie je až taký problém, lebo okrem toho v centre DC existuje ešte jedno, a to asi 15 míľ od nás, na letisku Dulles. A to je výborné, lebo sú tam zaujímavé veci, ktoré nenájdete za každým rohom. Lenže ja som blbec, a nedal som si do foťáku pamäťovku, takže som nafotil len pár vecí na internú pamäť, aj keď tam bolo naozaj neskutočne veľa zaujímavých vecí. A medzi nimi aj viaceré svetové unikáty. Napríklad Seiran, japonské lietadlo ktoré štartovalo z lietadlovej ponorky (áno, ponorky!!!) a pristávalo na vode ako hydroplán. Tento nemecký Messerschmitt Me-163 Komet bola prvá raketová stíhačka, nemecký experiment počas druhej svetovej. Z nejakého dôvodu sa tu ocitlo aj Concorde vyvíjané Britmi a Francúzmi, nadzvukové dopravné lietadlo. Už pochopiteľnejšia je Helikoptéra Bell UH Iroquois, ktorá bola vo veľkom nasadzovaná vo Vietname, a neodmysliteľne patrí k sedemdesiatym rokom. A výnimočný kúsok je aj tento bombardér B-29 Superfortress, s menom Enola Gay, a do dejín sa zapísal najmä tým, že zhodil atómovú bombu na Hirošimu. Ale to najlepšie som si nechal nakoniec, však kto má selfie s raketoplánom Discovery? :)
Kdekto sa ma pýta, koľko ľudí som už zachránil. Nemyslite si, že je to bežná vec, že každých 5 minút sa nám niekto topí. Snažíme sa samozrejme takýmto situáciám predchádzať. Ja som za necelé dva mesiace dosiahol zatiaľ 1 save, vytiahol som z vody chlapca, ktorý zrejme neodhadol hĺbku bazénu a zatúlal sa kde nemal. Jeho matka, ktorá naň mala dávať pozor, si v kľude ťukala do mobilu. Deň sa už končil, sledoval som len tri deti, to je ideálna situácia na stratu pozornosti. Vždy som čakal, že si budem môcť za pochodu premyslieť každý krok, ale nič také som nestihol. Skok na zem, beh, skok do vody a koniec, ani neviem ako. Mladý síce reval a matka sa cítila ukrivdená, nechcela si priznať že naňho kašľala tak sa musela hádať, ale mne to bolo jedno, ja som mal radosť že to dobre dopadlo, a naša idylka pokračuje ďalej :)
Niekedy sú naše dni také nudné, že proste ani niet o čom písať. Tak si vravím že napíšem presne o tom :) Náš pracovný deň začína cez týždeň o 11:30, cez víkend o 9:30, a končí rovnako o 20:00. Prvá vec, ktorú robíme, je upratovanie bazénu pred otvorením. Jeden z nás vždy vysáva dno bazéna. Zvyšní pripravia slnečníky, upravia lehátka, poprípade koše. Vyčistia skimmre, čo sú také košíky, kde sa zbierajú listy a rôzne chrobáky, občas žaby :) Vyčistia sa wécka, skontroluje sa voda, zametie čo treba. Keď sa všetko pripraví, tak už len ležíme a čakáme, kedy prídu ľudia. A keď niekto príde, tak na neho musíte dávať pozor, aby sa neutopil. 45 minút plávanie, a 15 minút pauza. A tak to ide až do konca dňa. Už len čítanie tohto je nudné, a realita často nebýva lepšia. Takže sa to cez pauzu snažíme nejako oživiť, hudbou, mobilmi, rozprávaním s návštevníkmi ak nejakí sú, čítaním knižiek. Ale už sme tu viac než mesiac a pol, a ubehlo to ako voda, a som si istý že doma mi tieto „nudné“ dni budú určite chýbať.
Rozprávanie s návštevníkmi bazéna občas prináša zaujímavé príbehy. Jedným z nich je príbeh o zelenej karte. Je to karta, ktorú dostanú obyvatelia iných krajín, keď sa stanú občanmi USA. Jedným z najľahších spôsobov ako ju získať, je uzavrieť manželstvo s občanom USA. A istá pani mi rozprávala o biznise, ktorý sa takto robí. Dostala ponuku formálne sa vydať za muža z Afriky, ktorého vôbec nepoznala. A odmena ? 15 000 dolárov. Päť tisíc hneď po svadbe, zvyšných desať v priebehu nasledujúcich rokov. Najprv sa museli naučiť naspamäť všetky detaily o tom druhom, aby to nebolo podozrivé. Následne zorganizovali normálnu svadbu, všetko ako má byť. Sľuby, fotky, úsmevy. Ale to nebol koniec. Aby to vyzeralo vierohodne, museli spolu bývať, a úrady ich chodili kontrolovať, či žijú v jednej domácnosti, či majú jednu manželskú posteľ a podobné veci. Po piatich rokoch rozvod a maj sa. Aj takéto možnosti ponúka tento slobodný svet...
Niektorým návštevám na bazéne sa tešíme viac, iným menej. Jedna z tých menej príjemných prišla dnes, niečo ako inšpektor z hygieny, ktorý kontroluje, či je všetko OK, či ma voda správne hodnoty, či sú všetky bezpečnostné prepisy dodržané, a tak. Našťastie prišiel v ten najlepší moment, bazén bol čerstvo povysávaný, žiadni ľudia v ňom neboli, práve sme vybalansovali vodu, dokonca aj kachličky sme práve to ráno vyčistili, a to robievame tak raz, niekedy dvakrát za týždeň :D Keby bol prišiel o deň skôr, to Vám ani nemôžem povedať ako by to dopadlo, ale takto nás pochválil, že máme najlepší bazén, aký túto sezónu videl (feeling proud :D)
Cestovanie na konci leta je niečo, na čo sa teší zrejme každý WaT študent. Smutné je, že vecí, ktoré človek chce vidieť je strašne veľa, ale dolárov a hlavne času žalostne málo. Takže si každý musí vybrať, čo chce najviac, a ostatné miesta odložiť buď na budúci rok, alebo na neurčito. Sme na apartmáne dobrá partia, tak sme sa rozhodli cestovať spolu. Po prebraní všetkých možností a dlhých diskusiách sme sa dohodli, že pôjdeme na plavbu loďou do Karibiku. Tak sme si našli plavbu na Jamajku a Kajmanské ostrovy, pripravili peniaze, čo trvalo pár dní. A v deň, keď sme už išli na net kupovať plavbu, sme v priebehu dvoch hodín zmenili názor. Nakoniec sme nechali plavbu plavbou, a kúpili si spiatočné letenky do Las Vegas :) Takže je rozhodnuté, v septembri pôjdeme precestovať západné pobrežie :)
Amíci si každý rok pripomínajú výročie podpísania Deklarácie nezávislosti, 4 júl 1776. Deň keď vznikli Spojené štáty. Ja to tak trochu chápem, všetci sú hrdí na USA, tak z toho je veľký sviatok, ale mne to pripadá že si proste spravili Vianoce v lete. Všetci majú voľno (okrem nás), ozdobujú stĺpy vlajočkami(najviac centrum Washingtonu), rodiny sa stretnú(alebo si spravia nejakú grilovačku), v obchodoch sú výpredaje(z nejakého dôvodu), ľudia si prajú „Happy 4th of July“ (??? :D). Nás to nejak minulo, teda až na to že bol zavretý Office a nemohli sme si ísť vytlačiť veci. Deň bol daždivý, prišlo len zopár ľudí, takže easy day strávený spolovice ničnerobením . A keďže sa snažíme spoznávať kultúru v ktorej sa štvrtý júl oslavovať musí, tak sme večer zašli pozrieť sa na ohňostroj, ktorý bol totálne fiasko. Nefúkal vietor takže sme 20 minút pozerali na oblak dymu, a potom šli radšej na hamburger :)
Vždy mám radosť z toho, keď vidím, že si ľudia nezištne pomôžu. A tu to vídam fakt často, lebo ako som už párkrát spomínal, ľudia sú tu fakt milí. Keď sme boli v DC na výlete, vystúpili sme z busu, vošli do parku, zastali a pýtam sa Andrey kde teda chceme ísť. Skôr než stihla odpovedať, stála pri nás skupinka ľudí v oblekoch, a radili nám, čo by se mali navštíviť. Hlavne veľká zrkadlovka zrejme prezrádzala, že sme turisti. Druhýkrát, o pár hodín neskôr, sme chceli nájsť najbližšiu stanicu metra. Aďka vytiahla mapu, začal som ukazovať kde sme, ale doslova som nestihol ani dokončiť vetu a už pri nás stál chlapík, že s čím potrebujeme pomôcť. Bolo to fakt 5 sekúnd, ja to nechápem, toto už je nadprirodzené :)
Je to hanba, že nám to trvalo mesiac, ale konečne sme sa aj my dostali do hlavného mesta, ktoré máme asi hodinu cesty autobusom. Ráno pršalo, tak sme zvažovali neísť, ale našťastie sme to riskli. Všetko podstatné je vo Washingtone na jednom mieste, tak sme celý deň strávili v centre. Je to akoby veľký park, v ktorom je Biely Dom, Capitol, monument, múzeá, aj tento bazén ktorý poznáte z Forresta Gumpa: Celý tento park, v ktorého strede je Washingtonský monument, je obklopený múzeami, tak sme si vybrali Air and Space Museum, múzeum Americkej histórie a Prírodovedné múzeum, a tie sme prešli, ale stále sme ani z ďaleka nevideli všetko. Je toho proste veľa, a zaujímavo popísané a vysvetlené. A naozaj zaujímavé veci, napr. vesmírny modul Apolo 11, Sojuz, kopec lietadiel, kadejaké zvery, Apple II, rukavice Muhammada Aliho, skateboard Tonyho Hawka a podobne. V tomto parku sa práve konal nejaký festival , ktorého témou bolo Peru. Ten štát z Južnej Ameriky. Takže sme si dali peruánske kurča, a šli ďalej. Všetko je síce nakope, takže nebol problém to nájsť, dokonca sme našli dva Biele Domy :D Ten prvý bol nejak sivý, nezdalo sa nám to, ale všetko okolo neho uzavreté, a všetci ľudia sa tam fotili. Tak si vravíme to musí byť ono, a spravili sme pár fotiek: Ale ne, bolo to Ministerstvo financií či čo :D takže sme našli pravý Biely Dom, sfotili ho a kukli pár okolitých uličiek. Nakoniec sme ešte stretli Andrejkinho kamaráta, chvíľu s ním pobudli, a šli domov unavení zo super výletu.
Viacej fotiek dám do galérie. Už som to spomínal na začiatku, že ľudia sú tu milí. Nie všetci samozrejme, niektorí len podajú ID a ani neodpovedajú na ahoj, ale väčšina sú komunikatívni ľudia. Zastavia sa, spýtajú sa ako sa máš, odkiaľ si a podobne. Je to úplne bežná vec, na ktorú sme si zvykli, aj keď zo začiatku som sa sám seba pýtal, prečo sa starajú do niekoho, koho nepoznajú. Ťažko povedať do akej miery je tento záujem úprimný, lebo aj keď sa rozprávame, v podstate si nič nepovieme, proste také „bavenie sa o počasí“. Ale každopádne je to aspoň milé gesto. Časom som sa to tak nejak pochytil, a keď pracujem na desku, je to užitočné na vyplnenie ticha, kým skontrolujem meno a hosť sa zapíše. S niektorými, ktorí chodia pravidelne, mám taký už kamarátsky vzťah, vždy prehodíme aspoň pár slov. Ale s niektorými sa zakecám aj na dlhšie, rekord je zatiaľ tri a pol hodiny s motorkárom Tonym :)
Fotka je tentokrát od Xiao Liu :) :) :) |
Ak chcete čítať články v poradí v akom boli napísané, preskrolujte sa na koniec - na úplnom spodku stránky kliknite na nenápadné previous, alebo kliknite na tento link:
mikolajcik.weebly.com/usa-2015/previous/2 Categories
All
Archives
February 2016
|