Ak nemáte rodičov ktorí Vám na všetko dávajú peniaze, tak budete musieť zmýšľať ekonomicky. Dobrá správa je, že sa to v pohode dá vybalansovať na nulu, takže sa vám vráti to čo ste do toho investovali, a zaplatíte si cestovanie. Teda ja som to takto mal, a to z platu za prácu plavčíka. Ak sa Vám podarí mať second job, kľudne si aj zarobíte. Samozrejme za predpokladu že nebudete míňať na hovadiny. Čo sa týka cestovania, určite budete potrebovať nejaký ten peniaz. Ja som si spisoval náklady, tak to tu trochu zhrniem. My sme cestovali šiesti, znížili sme tým spoločné náklady ako prenájom auta, benzín, niektoré hotely a podobne. Samozrejme má to svoju cenu – väčšia skupina je menej flexibilná, pomalšia, viac názorov a požiadaviek. Ubytko sme zväčša riešili v štvormiestnych izbách, ktoré sa dajú zohnať v slušnej cene. Dvaja z nás spali v spacákoch alebo tak, takže sa cena delila medzi 6 ľudí. Celkove som za ubytovanie zaplatil necelých 200 dolárov. Najviac sme platili za hotel v NYC, cca 70 za noc, ale zase niektoré noci sme hotel neplatili, keď sme sa počas noci presúvali z miesta na miesto a podobne. Stravovanie je veľmi subjektívna vec, každému chutí niečo iné. Celkove ma jedlo a nákupy vo Walmarte vyšlo na zhruba dvacku za deň, a to sme nejedli len to najlacnejšie na čo sme narazili. Na aute sa da celkom dobre ušetriť ak ste viacerí. Nás prenájom vyšiel 104 dolárov. Ak máte šoféra ktorý má viac ako 25 rokov, platíte menšiu poistku. K tomu parkovanie a extra poistenie 12,5, a dvakrát tankovanie – 60. dokopy 176,5$. Ešte ostávajú suveníry, atrakcie a letenky. To všetko závisí od toho kde letíte, čo chcete vidieť a koľko známych chcete potešiť.
Takže asi toľko... Ak by vás zaujímal kompletný prehľad, kľudne mi napíšte mail - sekcii Contact a pošlem Vám excelovský súbor.
0 Comments
V slovenských bazénoch môžte zväčša vidieť ľudí robiť tie štandardné plavecké štýly - kraul, prsia, znak alebo čo. Tieto, dalo by sa povedať tradičné plavecké štýly, tu používa odhadujem tak 10 percent ľudí. Zvyšných 90 sa príde len zamočiť a stáť vo vode, alebo plávajú fakt divne. Najpopulárnejšie sú dva „štýly“.
1 – Doggypaddle, to je ten takzvaný psík, čo je hýbanie rukami-nohami, s minimálnym posunom vpred. Skúsil som si to, a je to prekvapivo fyzicky náročné. 2 – Prsaul (PRSia+krAUL) ako je už z názvu zrejmé, jedná sa o mix kopania y kraulu, a záberu rúk ako pri prsiach. Neprišlo mi to prirodzené, ale s trochou tréningu sa to dalo naučiť. Ale vyzerá to debilne :) Ale najpodstatnejšia vec, ktorú potrebujete vedieť, je hra Marco Polo. Je to slepá baba vo vode. Hráči sa rozdelia. Jeden je Marco, všetci ostatní sú polo. Marco má zavreté oči, a vždy, keď vykríkne MARCO! Tak všetci Polovia musia zakričať POLO! No a pointa je že Marco musí chytiť nejakého Pola. Niekedy sa do toho tak zažerú, že mi kamarátka ktorá býva o dve bytovky ďalej, písala či ich môžem ukľudniť, že ich je počuť až k ním domov :) Vždy ma bavila geografia, tam som mával snáď najlepšie známky zo všetkých predmetov. Ale nenávidel som, keď sme preberali pôdu. Nebavilo ma počúvať o farbe hliny, ktorú som ako chalan z dediny poznal veľmi dobre, a vždy sa pohybovala len v rôznych odtieňoch hnedej. Ale prišiel na psa mráz a tu som prvýkrát zbadal niečo iné, niečo medzi o oranžovou a červenou, ja nechápem ako v takej hline môže niečo narásť, však to vyzerá ako rozsypaná tehla :). A ešte jedna vec, na Slovensku máme prírody dosť, ale nikdy som tam nevidel toľko zvierat čo tu. Hlavne veveričiek je všade neskutočne veľa. V lese tam to žilo, ak ste žiadnu nevideli tak to bola výnimočná situácia. Ale zvláštnejšie to bolo v mestách, Z ľudí si vôbec nerobia ťažkú hlavu, vídavame ich okolo domu, sem tam prebehnú aj cez bazén. Niesom si istý čo tam robia, ale v kľude si pobehujú medzi ľuďmi. A nevravím len o zapadákove ako ten náš, ale o parku v strede Washingtonu DC, priamo pred Capitolom a Bielym Domom :)
A ako vidíte, niektorí ľudia sú tu čierni a veveričky biele :D Áno, viem, som tu týždeň aj s cestou, a už idem poučovať o takýchto témach. Ale pýtal som sa ľudí aj na tieto veci, a tak to chcem trochu zhrnúť. Pýtal som sa viacerých, a odpovede sa rôznili. Napríklad jeden biely pán mi tvrdil že mentalita nových generácií Američanov už prakticky vôbec nerieši akej si rasy, aj z dôvodu že deti sa rodia a žijú vo svete, ktorý už nie je len čierno-biely, ale po miešaní DNA obsahuje všetky odtiene rasového spektra. Jednoducho že rasizmus ako taký už je prežitkom. Našťastie som sa s tým neuspokojil, lebo keď som sa to isté spýtal černochov, vraveli že to nie je bežné, ale občas sa im to stane. Napríklad jednu z nich obvinili z krádeže, keď si brala svoje veci a dávala si ich do vreciek, a do tváre jej povedali „Vy všetci kradnete“. Na druhej strane, pár podobných skúseností majú aj belosi, ktorých niektoré afroamerické skupiny jednoducho neznesú. A ďalšia skupina sú hispánci, s ktorými sa deje to isté. Takže ani dnes to ešte nie je úplne prekonané, oproti Slovensku je to tu oveľa bežnejšie, väčšina je v pohode ale vždy sa nájde niekto kto sa cíti že je niečo viac.
Deti sú hnacím motorom nášho bazéna. Bez nich by sme tam prakticky boli už len na meranie Ph a chlóru. Deti delíme na dve kategórie. Malé deti chodia s rodičmi, a väčšinou býva s nimi celkom zábava. Som rád, že pred nami majú rešpekt, ale keď ma oslovil jeden chlapec „Excuse me, Sir“ fakt som nevedel čo na to odpovedať :) . Potom sú tu ešte veľké deti, ktoré majú tak 13-20, a ich hlavnou zábavkou je robiť blbosti hlbokej časti bazéna. Ale aj s nimi sa dá dosiahnuť kompromis, aby pochopili, kde asi je hranica normálnej zábavy. Dobre sme si ich vychovali :)
Pred časom, keď bol chladný deň a upratovali sme bazén, nám dve malé dievčatá za plotom zaparkovali svoje ružové bicykle a oslovili nás asi nejak takto: „Excuse me, boys you are ugly :D“ . Aj keď nás to úplne zlomilo, pokecali sme si s nimi, a nakoniec sa mi podarilo dosiahnuť aspoň uznanie že som dobrý, lebo zametám :) Ešte pár slov k mestu v ktorom žijeme. Volá sa Manassas a nachádza sa asi 30 míľ (cca 50 kilometrov) juhozápadne od Washingtonu DC. Má asi 40 tisíc obyvateľov. Dal som si tú námahu, a spísal som všetky zaujímavé veci, ktoré tu môžete vidieť.
1) Battlefield Park – miesto kde sa odohrali dve bitky občianskej vojny 2) Downtown – Centrum mesta, v ktorom sa nachádza pár starších budov Aaaa to je všetko. Všetko ostatné už sú len domy, obchody a cesty. Proste je to nudné predmestie, väčšina ľudí sa tu príde akurát tak vyspať , a ráno zase odchádzajú do práce. Takže malá rada, ak pôjdete na WaT budúci rok, urobte všetko preto, aby ste bývali niekde v civilizácii kde môžete niečo zaujímavé zažiť, pretože ak sa dostanete na takéto miesto a nemáte auto, premárnite veľkú príležitosť. Ale miestny Battlefield park som si samozrejme bol obzrieť, na tomto mieste sa písala história USA. Vláda vykúpila pozemky, takže bojisko je viac-menej v pôvodnom stave, historické budovy sú tam kde boli. Miesta kde sa niečo dôležité udialo sú označené a popísané, takže si môžete zrobiť „tour“ a čítať ako sa bitka vyvíjala. Nieje to asi atrakcia pre každého, ale mňa to celkom bavilo :) Pauza na bazéne je zvláštna vec, ktorú si Slováci ťažko vedia predstaviť. Tiež mi to zo začiatku nejak nešlo do hlavy. Na našom je pauza vždy po 45 minútach plávania, na 15 minút. Je to čas kedy všetci musia byť von vody, aby si deti oddýchli, a plavčíci odmerali Ph, chlór a tak. Zo začiatku bolo pískanie pauzy spojené s nervozitou, lebo sa mi nechcelo veriť že ma všetci poslúchnu a vylezú z bazénu, ale na moje počudovanie, až na veľmi zriedkavé poznámky typu „Práve som vošiel do vody a už ma vyháňate“, nieje s tým žiadny problém. Dokonca aj puberťáci, ktorí ináč robili najviac problémov, poslušne vyskákali na breh a čakali. V tomto sú amíci fakt dobre trénovaní, na Slovensku si to neviem a asi ani nechcem predstaviť :)
Jeden z problémov, ktorý sme najmä zo začiatku prekonávali, bolo prevádzať hmotnosti, dĺžky, teploty a objemy na niečo, v čom by sa dalo orientovať. Náš metrický systém je výborný, pohybovať sa po mocninách desiatky je super. 10mm = 1cm, 10cm = 1dm. 10dm = 1m. Jednoduché, prehľadné, ľahké na prepočet. Amerika si ale samozrejme musí ísť svoje :) Nechal som si to vysvetliť od americkej kolegyne Julie [žulí], a vďaka nej som si zrobil takýto “jednoduchý“ prehľad:
Dĺžka: Inch = 2,54 cm Foot = 12 in Yard = 3 ft Mile = 1760 yd Hmotnosť Ounce = 28 gramov Pound = 16 oz Ton = 2000 lb A to najlepšie, objem: Teespoon = cca 5 ml; Tablespoon = 3 tsp; Ounce = 2 tblsp; Cup = 8 ounces; Pint = 2 cups; Quarter = 2 pints; Gallon = 4 Quarters = 3,7854 litra Dokonalá divočina. Ale ešte je tu aj teplota, ktorá je samostatná kategória. Meria sa v stupňoch Farenheita. Prepočet je plus mínus takýto: Stupne F = (Stupne C *1,8)+32 Takže novinka, keď je vonku 30 stupňov tak mrzneme, a keď je horúco tak máme tak 90 – 100. Kurča sa pečie pri 450, a na fotke dole je vlastne 34 stupňov celzia. Pár prirovnaní aby ste mali predstavu: C F K Zamrznutie vody 0 32 273,15 Varenie vody 100 212 373,15 Telesná teplota 36,5 97,7 309,65 Absolútna nula -273,15 -459,67 0 Ešte aj Julie hovorí „Its dumb, thats America“ :D Kdekto sa ma pýta, koľko ľudí som už zachránil. Nemyslite si, že je to bežná vec, že každých 5 minút sa nám niekto topí. Snažíme sa samozrejme takýmto situáciám predchádzať. Ja som za necelé dva mesiace dosiahol zatiaľ 1 save, vytiahol som z vody chlapca, ktorý zrejme neodhadol hĺbku bazénu a zatúlal sa kde nemal. Jeho matka, ktorá naň mala dávať pozor, si v kľude ťukala do mobilu. Deň sa už končil, sledoval som len tri deti, to je ideálna situácia na stratu pozornosti. Vždy som čakal, že si budem môcť za pochodu premyslieť každý krok, ale nič také som nestihol. Skok na zem, beh, skok do vody a koniec, ani neviem ako. Mladý síce reval a matka sa cítila ukrivdená, nechcela si priznať že naňho kašľala tak sa musela hádať, ale mne to bolo jedno, ja som mal radosť že to dobre dopadlo, a naša idylka pokračuje ďalej :)
Niektorým návštevám na bazéne sa tešíme viac, iným menej. Jedna z tých menej príjemných prišla dnes, niečo ako inšpektor z hygieny, ktorý kontroluje, či je všetko OK, či ma voda správne hodnoty, či sú všetky bezpečnostné prepisy dodržané, a tak. Našťastie prišiel v ten najlepší moment, bazén bol čerstvo povysávaný, žiadni ľudia v ňom neboli, práve sme vybalansovali vodu, dokonca aj kachličky sme práve to ráno vyčistili, a to robievame tak raz, niekedy dvakrát za týždeň :D Keby bol prišiel o deň skôr, to Vám ani nemôžem povedať ako by to dopadlo, ale takto nás pochválil, že máme najlepší bazén, aký túto sezónu videl (feeling proud :D)
Amíci si každý rok pripomínajú výročie podpísania Deklarácie nezávislosti, 4 júl 1776. Deň keď vznikli Spojené štáty. Ja to tak trochu chápem, všetci sú hrdí na USA, tak z toho je veľký sviatok, ale mne to pripadá že si proste spravili Vianoce v lete. Všetci majú voľno (okrem nás), ozdobujú stĺpy vlajočkami(najviac centrum Washingtonu), rodiny sa stretnú(alebo si spravia nejakú grilovačku), v obchodoch sú výpredaje(z nejakého dôvodu), ľudia si prajú „Happy 4th of July“ (??? :D). Nás to nejak minulo, teda až na to že bol zavretý Office a nemohli sme si ísť vytlačiť veci. Deň bol daždivý, prišlo len zopár ľudí, takže easy day strávený spolovice ničnerobením . A keďže sa snažíme spoznávať kultúru v ktorej sa štvrtý júl oslavovať musí, tak sme večer zašli pozrieť sa na ohňostroj, ktorý bol totálne fiasko. Nefúkal vietor takže sme 20 minút pozerali na oblak dymu, a potom šli radšej na hamburger :)
S obľubou zvyknem používať vetu „To je relatívne“ ale tu som zistil že táto veta siaha ďalej ako som myslel . Keď som si objednával prvé hamburgrové menu, uznal som že vlastne ani nie som príliš smädný, tak som si objednal len stredný nápoj. Dostal som takmer litrový drink ktorý som ani nedopil. Takto to tu funguje, štandard je úplne inde ako u nás. Napríklad najbežnejšia miera na mlieko alebo džús je 1 galón (3,78 litra). Double Cheeseburger v Denny’s som z nás troch chalanov dojedol jediný, aj to len preto, že som bol predtým 10 hodín v práci s malým obedom. Ale nie je to len o jedle. Range Rover, ktorý som doma považoval za veľké auto, sa medzi miestnymi Chevroletmi, Buickmi, GMC alebo Fordami úplne stráca. Veľké cesty vedú na veľké parkoviská pri veľkých nákupných centrách, ktoré sú mimochodom všade. A po nich chodia ľudia s veľkými bruchami :)
A ešte jednu vec som zabudol. Platí to aj naopak, ale mám pocit že len v prípade vzdialenosti. Amíci jednoducho pešky nepôjdu, všetko je pre nich ďaleko. Chodníky sú prázdne, jediní koho pravidelnejšie stretáme sú mexikánci. A iní plavčíci, samozrejme :) Fotka je znovu od Andrejky Podobne ako článok o Apartmáne, aj tento je skôr informačný. Stravovanie si rieši každý sám, ale svoje skúsenosti zdieľame. Aj vďaka malej kuchyni, kde sa ledva obídeme a vidíme si do hrncov :) . Takže ak si niečo kúpi jeden z nás a je s tým spokojný, je veľká šanca, že za chvíľu si to kúpia aj ostatní. Zväčša okupujeme Walmart, ale čas od času navštívime aj iné supermarkety. Hlavne zeleninu a ovocie, ktoré sú tu dosť drahé, kupujeme v Global Food. Teda až na banány, tie stoja pár korún všade. Snahou je udržať cenu porcie, ktorá obsahuje mäso, ryžu alebo zemiaky a nejakú prílohu, čím nižšie. Ak kupujete potraviny vo veľkých baleniach, dá sa spraviť kvalitná porcia za 2-3 doláre, čo je celkom prijateľné. Celodenná strava vychádza tak 5-7 dolárov (bez zmrzliny a podobných chuťoviek). A občas zájdeme ochutnať miestnu kuchyňu do nejakého fastfoodu :)
Fotka je od Andrejky Občas idú veci dobre tak dlho, až si človek začne myslieť, že to tak bude navždy. Lenže aj tento príbeh má svoj koniec. Keď sa deťom skončila škola, aj u nás nastali veľké zmeny. Imra, ktorá nedávno prišla, si to namierila naspäť kdesi do Marylandu, namiesto nej prišiel Dmitrij. Postelí je síce sedem, lenže už šiesti v byte je na hrane, kúpeľňa a hlavne kuchyňa (chladnička) sú už aj tak problémové. A prvý rozpis ako budeme pracovať, ktorý sme práve dostali, nevyzerá vôbec ružovo. Ilúzia bezproblémového leta sa rozplynula a nastala realita. Snáď sa časom bude meniť v náš prospech. Ale spoliehať sa na to nedá, tak sa pre istotu začínam zaujímať o možnosti nejakej ďalšej práce. Takže nie, nie je tu všetko ideálne.
Píšem o kadečom, ale akosi som zabudol na miesto, kde trávime najviac času, a to bazén. Ten náš sa nachádza v Manassase, je to najhlbší bazén našej spoločnosti (11 stôp t.j. asi 3,3 metra ) a jeho objem je 202 000 galónov, čiže zhruba 764653 litrov. Nakoľko je to skutočne veľký bazén, sme tam štyria plavčíci, z toho ale jeden sedí vpredu na „recepcii“ a kontroluje, kto vchádza. Vstup je totiž zadarmo, ale len pre ľudí ktorí bývajú v našej štvrti, tak kontrolujeme občianky. Občas je náročné vysvetliť niekomu, kto takmer nehovorí po anglicky, že musí prísť s residentom, a platiť pár dolárov. Aj keď na zozname obyvateľov je pár tisíc ľudí, väčšinu z nich sme ešte nevideli, a pravdepodobne ani neuvidíme. Zväčša je vo vode tak 20 až 30 ľudí, plus zopár sa opaľuje na lehátkach, ale až na pár výnimiek sa stále točia tí istí. A svojich najvernejších už dobre poznáme, sú to napríklad Jennifer, Maxie, Sára a Cindy, partia puberťákov, číňanka, týpek s fajkou, francúz, strážnik a jeho žena, pakistánec a šoférka školského autobusu :)
Vo všeobecnosti je počasie vo Virgínii horúce. Aj my sme mali začiatok slnečný, potom sa to ale na pár dní otočilo a počasie stálo za... veď viete čo :) . Chladné dni majú jedinú výhodu – nikomu sa nechce plávať, takže je na bazéne kľud. Vtedy robíte veci ako vysávanie bazénu, zametanie a upratovanie, a keď skončíte s upratovaním, tak sedíte, stojíte, kecáte, chytáte Wi-Fi a dúfate že vám nezavolajú aby ste išli domov. Z krátkej skúsenosti ale môžem povedať, že najlepší je blesk alebo hrom, pretože keď ho vidíme alebo počujete, máte povinnosť na 30 minút vyprázdniť bazén, a potom už len chillovať :)
Na Slovensku študujem IT, takže môj život je dosť zviazaný s počítačmi a internetom. Niekedy viac než by som chcel, myslím že to väčšina z nás pozná. Máme na apartmáne jeden spoločný smartfón s mobilným internetom, čo je veľmi lákavé, ale rozhodol som sa prežiť leto bez neustáleho pripojenia na net. Máme vedľa bazénu budovu kam môžeme chodievať na Wi-Fi, takže sa pokúsim dať si odvykačku a vystačiť si celý čas s týmto. A mám pocit že mi to určite nebude na škodu :)
Niektoré články nebudú príliš zaujímave, ale skôr informačné. Prvý je o našom letnom domove :) . Apartmán v ktorom bývame má jednu veľkú výhodu – je doslova cez ulicu od nášho bazénu (až na Andrejku), takže cesta do práce trvá niekoľko sekúnd alebo minút. Ináč je to úplne normálny byt s balkónom, kuchyňou, obývačkou, kúpeľňou a tromi izbami, proste nič výnimočné. Osadenstvo spomínaných izieb je nasledovné: Na izbe č. 1 sú Dávid a Lukáš, naši českí bratři, izbu č. 2 osídlili Andrea a Lucia, a na izbu č. 3 ostal posledný vyvrheľ čiže ja, čo mi veľmi vyhovuje a dúfam že sa to nezmení :). Rovnakých trojposchodových bytoviek ako tá, v ktorej bývame je v tejto štvrti mrte a jediné, čím sa líšia je číslo na modrej strieške. Nič moc keď vybočíte zo zaužívanej trasy, a potrebujete sa zorientovať. Najväčšie prekvapko nás ale čakalo, keď sme na izbe skúsili zasvietiť. Môžete klikať na vypínač koľko chcete, poste tam nie je žiadne svetlo, jediná možnosť je svietiť si lampami. Ale nakoľko tu strávime niekoľko nasledujúcich mesiacov, tak sa snažíme mať to tu radi, a až na maličkú kuchyňu je to v pohode :)
|
Ak chcete čítať články v poradí v akom boli napísané, preskrolujte sa na koniec - na úplnom spodku stránky kliknite na nenápadné previous, alebo kliknite na tento link:
mikolajcik.weebly.com/usa-2015/previous/2 Categories
All
Archives
February 2016
|