Vždy ma bavila geografia, tam som mával snáď najlepšie známky zo všetkých predmetov. Ale nenávidel som, keď sme preberali pôdu. Nebavilo ma počúvať o farbe hliny, ktorú som ako chalan z dediny poznal veľmi dobre, a vždy sa pohybovala len v rôznych odtieňoch hnedej. Ale prišiel na psa mráz a tu som prvýkrát zbadal niečo iné, niečo medzi o oranžovou a červenou, ja nechápem ako v takej hline môže niečo narásť, však to vyzerá ako rozsypaná tehla :). A ešte jedna vec, na Slovensku máme prírody dosť, ale nikdy som tam nevidel toľko zvierat čo tu. Hlavne veveričiek je všade neskutočne veľa. V lese tam to žilo, ak ste žiadnu nevideli tak to bola výnimočná situácia. Ale zvláštnejšie to bolo v mestách, Z ľudí si vôbec nerobia ťažkú hlavu, vídavame ich okolo domu, sem tam prebehnú aj cez bazén. Niesom si istý čo tam robia, ale v kľude si pobehujú medzi ľuďmi. A nevravím len o zapadákove ako ten náš, ale o parku v strede Washingtonu DC, priamo pred Capitolom a Bielym Domom :)
A ako vidíte, niektorí ľudia sú tu čierni a veveričky biele :D
0 Comments
Áno, viem, som tu týždeň aj s cestou, a už idem poučovať o takýchto témach. Ale pýtal som sa ľudí aj na tieto veci, a tak to chcem trochu zhrnúť. Pýtal som sa viacerých, a odpovede sa rôznili. Napríklad jeden biely pán mi tvrdil že mentalita nových generácií Američanov už prakticky vôbec nerieši akej si rasy, aj z dôvodu že deti sa rodia a žijú vo svete, ktorý už nie je len čierno-biely, ale po miešaní DNA obsahuje všetky odtiene rasového spektra. Jednoducho že rasizmus ako taký už je prežitkom. Našťastie som sa s tým neuspokojil, lebo keď som sa to isté spýtal černochov, vraveli že to nie je bežné, ale občas sa im to stane. Napríklad jednu z nich obvinili z krádeže, keď si brala svoje veci a dávala si ich do vreciek, a do tváre jej povedali „Vy všetci kradnete“. Na druhej strane, pár podobných skúseností majú aj belosi, ktorých niektoré afroamerické skupiny jednoducho neznesú. A ďalšia skupina sú hispánci, s ktorými sa deje to isté. Takže ani dnes to ešte nie je úplne prekonané, oproti Slovensku je to tu oveľa bežnejšie, väčšina je v pohode ale vždy sa nájde niekto kto sa cíti že je niečo viac.
Deti sú hnacím motorom nášho bazéna. Bez nich by sme tam prakticky boli už len na meranie Ph a chlóru. Deti delíme na dve kategórie. Malé deti chodia s rodičmi, a väčšinou býva s nimi celkom zábava. Som rád, že pred nami majú rešpekt, ale keď ma oslovil jeden chlapec „Excuse me, Sir“ fakt som nevedel čo na to odpovedať :) . Potom sú tu ešte veľké deti, ktoré majú tak 13-20, a ich hlavnou zábavkou je robiť blbosti hlbokej časti bazéna. Ale aj s nimi sa dá dosiahnuť kompromis, aby pochopili, kde asi je hranica normálnej zábavy. Dobre sme si ich vychovali :)
Pred časom, keď bol chladný deň a upratovali sme bazén, nám dve malé dievčatá za plotom zaparkovali svoje ružové bicykle a oslovili nás asi nejak takto: „Excuse me, boys you are ugly :D“ . Aj keď nás to úplne zlomilo, pokecali sme si s nimi, a nakoniec sa mi podarilo dosiahnuť aspoň uznanie že som dobrý, lebo zametám :) Ešte pár slov k mestu v ktorom žijeme. Volá sa Manassas a nachádza sa asi 30 míľ (cca 50 kilometrov) juhozápadne od Washingtonu DC. Má asi 40 tisíc obyvateľov. Dal som si tú námahu, a spísal som všetky zaujímavé veci, ktoré tu môžete vidieť.
1) Battlefield Park – miesto kde sa odohrali dve bitky občianskej vojny 2) Downtown – Centrum mesta, v ktorom sa nachádza pár starších budov Aaaa to je všetko. Všetko ostatné už sú len domy, obchody a cesty. Proste je to nudné predmestie, väčšina ľudí sa tu príde akurát tak vyspať , a ráno zase odchádzajú do práce. Takže malá rada, ak pôjdete na WaT budúci rok, urobte všetko preto, aby ste bývali niekde v civilizácii kde môžete niečo zaujímavé zažiť, pretože ak sa dostanete na takéto miesto a nemáte auto, premárnite veľkú príležitosť. Ale miestny Battlefield park som si samozrejme bol obzrieť, na tomto mieste sa písala história USA. Vláda vykúpila pozemky, takže bojisko je viac-menej v pôvodnom stave, historické budovy sú tam kde boli. Miesta kde sa niečo dôležité udialo sú označené a popísané, takže si môžete zrobiť „tour“ a čítať ako sa bitka vyvíjala. Nieje to asi atrakcia pre každého, ale mňa to celkom bavilo :) Pauza na bazéne je zvláštna vec, ktorú si Slováci ťažko vedia predstaviť. Tiež mi to zo začiatku nejak nešlo do hlavy. Na našom je pauza vždy po 45 minútach plávania, na 15 minút. Je to čas kedy všetci musia byť von vody, aby si deti oddýchli, a plavčíci odmerali Ph, chlór a tak. Zo začiatku bolo pískanie pauzy spojené s nervozitou, lebo sa mi nechcelo veriť že ma všetci poslúchnu a vylezú z bazénu, ale na moje počudovanie, až na veľmi zriedkavé poznámky typu „Práve som vošiel do vody a už ma vyháňate“, nieje s tým žiadny problém. Dokonca aj puberťáci, ktorí ináč robili najviac problémov, poslušne vyskákali na breh a čakali. V tomto sú amíci fakt dobre trénovaní, na Slovensku si to neviem a asi ani nechcem predstaviť :)
V puberte som aj ja na chvíľu prepadol niečomu čo sa ťažko chápe aj vysvetľuje. Mám na mysli tie pozdravy, ktoré som zrejme videl v nejakom černošskom filme, niekoľkosekundové zdravenie sa, ktoré sa svojou náročnosťou už blíži k stredne zložitému tancu. A tak sa z podania ruky s niektorými kamošmi trochu rozrástli. Relatívne skoro mi doplo že je to asi kravina, ale úplne som to pochopil, až keď sa minule na vrátnici stretol Brian s nejakým svojím známym, a mal som možnosť vidieť originál americký 10 sekundový ťuk-ťuk pozdrav vo väzenskom štýle. U mňa potom nasledovalo krátke vstúpenie si do svedomia a priznanie si, že som tiež zrobil za mladi nejaké chyby :)
|
Ak chcete čítať články v poradí v akom boli napísané, preskrolujte sa na koniec - na úplnom spodku stránky kliknite na nenápadné previous, alebo kliknite na tento link:
mikolajcik.weebly.com/usa-2015/previous/2 Categories
All
Archives
February 2016
|