Všetko má svoj koniec, a ani náš výlet nebol žiadnou výnimkou. Ostalo nám pár hodín (necelé dva dni) na to, aby sme si užili East Coast. Museli sme efektívne využívať čas, a zrobiť rýchlu japonskú turistiku, ináč to proste nešlo. Do Atlantic City sme prišli s niekoľkohodinovým meškaním až o šiestej večer, a keďže bol už september, nestálo to za nič. V lete to tam mohlo byť super, niečo ako Las Vegas na pláži, ale takto neskoro je zbytočné tam chodiť. Omrkli sme to tam v rýchlosti, a utekali do NYC. Vždy keď som niečo o New Yorku čítal, bolo to plné starých fráz a klišé. Vravel som si že to ja robiť nebudem, ale ono sa to tažko píše bez toho. Každé mesto, ktoré sme navštívili, malo inú atmosféru, a žiadne nebolo nabité energiou tak, ako NY. Na uliciach neustály ruch, trúbenie, žlté taxíky vo dne v noci, presne ako sme to čakali. Keď k tomu pridáte vysvietené mrakodrapy, kopec artistov predvádzajúcich čo vedia priamo na ulici, vznikne dokonalý koktejl, na ktorom sa človek stane závislý po prvom ochutnaní. Dosť bolo klišé, poďme k veci :) Jedna z vecí , ktoré sú pre NY typické, je že sa tu nachádza kopec národností. Tie si na Manhattne spravili svoje časti, je tu tak nejak klasický Chinatown, Koreatown, ale aj Little Brazil, Little Germany, Little Italy a tak ďalej. V Little Italy práve prebiehal niečo ako festival, takže sa človek cítil ako vo filme The Godfather :) Jedna vec mi ale kazila celkový dojem z mesta. Takmer na každom druhom rohu ste narazili doslova na kopec odpadkov. Určite je zložité zabezpečovať čistotu v takto veľkom a živom meste, ale rozhodne by sa dal dosiahnuť lepší výsledok, ako momentálna situácia. Som si istý, že v Londýne som za celý ten čas, ktorý som tam strávil, nevidel takúto kopu, a už vôbec nie na každých pár metroch. Rozhodli sme sa vynechať tradičný spôsob prepravy - metro. Uznali sme , že bude lepšie chodiť pešo, na každom rohu tu človek vidí niečo zaujímavé. Vybrali sme si pár miest, a celý deň sa prechádzali s mapou v ruke. Nebudem tu písať o tých klasických miestach ako Empire State Building, Wall Street, alebo Soche slobody, o tom každý už čítal miliónkrát. Prešli sme ich všetky, ale hlavne pre mňa bolo prežiť tú atmosféru, vidieť tie ulice, domy... väčšina z nich osobitne nemá žiadny veľký význam, ale dokopy vytvoria mesto na ktoré sa nedá len tak zabudnúť. Asi sa to nedá chápať, ale píšem to tak ako to mam v hlave :D Nuž a to je už úplný koniec... Na záver sme ešte s kamarátom zašli na rozlúčkové pivo do takého toho pohodového New-Yorskeho baru, a za chvíľu už mierili na JFK, odkiaľ nám to letelo domov.
Toto je presne to miesto na sentimentálne reči o tom, ako je to v USA super, ako sa tu teším znovu a tak, a ktoré ja strašne nerád píšem. Tak radšej poďakujem Andrejke, Dávidovi, Lucii, Lukášovi a Dominikovi za super trip, na ktorý myslím budeme dlho (hlavne) v dobrom spomínať. Comments are closed.
|
Ak chcete čítať články v poradí v akom boli napísané, preskrolujte sa na koniec - na úplnom spodku stránky kliknite na nenápadné previous, alebo kliknite na tento link:
mikolajcik.weebly.com/usa-2015/previous/2 Categories
All
Archives
February 2016
|